Urb\u00e1re patria u n\u00e1s k najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm prame\u0148om hospod\u00e1rskych dej\u00edn 17.- 18. storo\u010dia. Roz\u0161\u00edrenie urb\u00e1rov u n\u00e1s m\u00f4\u017eeme kl\u00e1s\u0165 do polovice 16. storo\u010dia, urb\u00e1r spred roku 1526 je ve\u013ekou zriedkavos\u0165ou. Samotn\u00e9 slovo urb\u00e1r je nemeck\u00e9ho p\u00f4vodu, vyjadrovalo v\u00fd\u0165a\u017eok, alebo d\u00f4chodok, naj\u010dastej\u0161ie sa pou\u017e\u00edvalo v ban\u00edctve.
Prv\u00e9 stredovek\u00e9 urb\u00e1re vznikali zv\u00e4\u010d\u0161a na cirkevn\u00fdch majetkoch. Za predchodcov urb\u00e1rov sa pova\u017euj\u00fa tzv. Libri traditionum, do ktor\u00fdch sa zaznamen\u00e1vali majetky. Tradi\u010dn\u00e9 knihy sa menili na knihy poplatn\u00edkov, z ktor\u00fdch sa vyvinuli urb\u00e1re. Urb\u00e1r sa d\u00e1 vo\u013ene prelo\u017ei\u0165 ako mestsk\u00e1 pozemkov\u00e1 kniha zaznamen\u00e1vaj\u00faca poddansk\u00fa p\u00f4du, ktorej vlastn\u00edkom je zemep\u00e1n a dr\u017eite\u013eom urb\u00e1rny sedliak. In\u00fdmi slovami je to teda s\u00fapis celkovej poddanskej p\u00f4dy a stanovenie povinnosti poddan\u00fdch vo\u010di zemep\u00e1novi. Okrem obhospodarovania p\u00f4dy musel poddan\u00fd zemep\u00e1novi ro\u010dne odv\u00e1dza\u0165 2 sliepky, 2 kap\u00fanov, 12 vajec, holbu masla, 6 funtov konopn\u00e9ho pl\u00e1tna, 30 poddan\u00fdch spolu 1 te\u013ea a za 4 usadlosti poskytn\u00fa\u0165 jednu dlh\u00fa furmanku (4 dni). V tomto kontexte ide o organiza\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru pozemkov\u00e9ho spoluvlastn\u00edctva spravidla v r\u00e1mci jednej dediny. Urbarialista-urb\u00e1rnik je \u010dlen urb\u00e1rskeho spolo\u010denstva.
M\u00e1ria Ter\u00e9zia a jej syn Jozef II. prij\u00edmali za \u00fa\u010delom hospod\u00e1rskej rekon\u0161trukcie a moderniz\u00e1cie mno\u017estvo nariaden\u00ed a opatren\u00ed. Aby zamedzili \u010fal\u0161iemu svojvo\u013en\u00e9mu zvy\u0161ovaniu urb\u00e1rskych povinnost\u00ed poddan\u00fdch – nevo\u013en\u00edkov za\u010dala M\u00e1ria Ter\u00e9zia s novou pr\u00e1vnou \u00fapravou pomerov a v celokrajinskom meradle ur\u010dila poddansk\u00e9 povinnosti. Takto sa\u00a0 upravili vz\u0165ahy medzi zemep\u00e1nmi a poddan\u00fdmi. I\u0161lo o tzv. Terezi\u00e1nsku urb\u00e1rsku regul\u00e1ciu,\u00a0 ktor\u00e1 za\u010dala vydan\u00edm urb\u00e1rskeho patentu v roku 1767 a skon\u010dila sa v rokoch 1770-1772\u00a0 zaveden\u00edm celokrajinsk\u00e9ho urb\u00e1ra.
T\u00e1to reforma s\u00edce ur\u010dila maxim\u00e1lne hranice d\u00e1vok a povinnost\u00ed poddan\u00fdm, no nijako nenaru\u0161ila feud\u00e1lne vlastn\u00edctvo p\u00f4dy a nezru\u0161ila ani nevo\u013en\u00edctvo.
Aj Jozef II. pokra\u010doval v agr\u00e1rnej reforme svojej matky a v roku 1785 zru\u0161il v Uhorsku nevo\u013en\u00edctvo. V \u010desk\u00fdch krajin\u00e1ch sa mu to podarilo u\u017e v roku 1781.\u00a0 Zaniklo t\u00fdmto patentom ve\u010dn\u00e9 prip\u00fatanie ro\u013en\u00edka k p\u00f4de, priznala sa osobn\u00e1 sloboda i pr\u00e1vo vo\u013ene naklada\u0165 s hnute\u013en\u00fdm majetkom. Rozhodnut\u00edm – patentom zo d\u0148a 20.4.1785 vzniklo nov\u00e9 katastr\u00e1lne rozdelenie chot\u00e1rov a podarilo sa ho v Uhorsku dokon\u010di\u0165 za 4 roky.
Podstatn\u00e9 bolo, \u017ee urb\u00e1rska – poddansk\u00e1\u00a0\u00a0 p\u00f4da zachyten\u00e1 v urb\u00e1ri sa po zru\u0161en\u00ed poddanstva v roku 1848 stala podkladom pre jej prechod do s\u00fakromn\u00e9ho vlastn\u00edctva poddan\u00fdch, ktor\u00ed na nej pracovali.
Pokia\u013e ide o pozemky lesov a pasienok, tieto sa mohli kupova\u0165 len ako celok a tak nebolo mo\u017en\u00e9 tieto pozemky rozdeli\u0165. Rozparcelovanie pozemkov sa vykon\u00e1valo na z\u00e1klade losovania majite\u013eov. Nesk\u00f4r sa na z\u00e1klade Z\u00e1kona \u010dl.X\/1913 vytvorili urb\u00e1rske a pasienkov\u00e9 spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 mali aj vplyv na v\u00fdvoj katastr\u00e1lnych \u00fazem\u00ed.
Urb\u00e1rske spolo\u010dnosti zanikali postupne pod\u013ea z\u00e1kona SNR \u010d. 81\/1949 prevzat\u00edm pasienok do vlastn\u00edctva JRD, ktor\u00e9 vznikali od 15.3.1949 do 1.10.1959, kedy za\u010dal plati\u0165 z\u00e1kon \u010d.49\/1959 (kolektiviz\u00e1cia). Pasienky zo spolo\u010dn\u00e9ho lesa, ktor\u00e9 spolu s lesn\u00fdm majetkom upravoval Z\u00e1kon \u010dl.XIX\/1898 nepre\u0161li do JRD pod\u013ea z\u00e1kona SNR \u010d. 81\/1949, ale zostali majetkom urb\u00e1rskej spolo\u010dnosti.
V roku 1958 na z\u00e1klade z\u00e1kona \u010d. 2\/58 Zb. bol majetok lesa a lesn\u00fdch pasienkov odovzdan\u00fd \u0161t\u00e1tu, konkr\u00e9tne Krajskej spr\u00e1ve lesov.<\/p>\n
Pozemkov\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 po roku 1989<\/p>\n
Urb\u00e1rom sa v be\u017enej re\u010di rozumie s\u00fabor pozemkov, ktor\u00e9 s\u00fa v katastr\u00e1lnom \u00fazem\u00ed jednej obce a s\u00fa v spoluvlastn\u00edctve urb\u00e1rnikov, teda os\u00f4b zdru\u017een\u00fdch v pozemkovom spolo\u010denstve. Urb\u00e1rska p\u00f4da sa nach\u00e1dza zv\u00e4\u010d\u0161a v extravil\u00e1ne a ide spravidla o pasienky a lesy, ktor\u00e9 v minulosti sl\u00fa\u017eili obyvate\u013eom dediny.<\/p>\n
Z pr\u00e1vneho h\u013eadiska ide o osobitn\u00fd druh podielov\u00e9ho spoluvlastn\u00edctva. Zvl\u00e1\u0161tnos\u0165 tohto druhu spoluvlastn\u00edctva spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee predmetom vlastn\u00edctva nie je jeden konkr\u00e9tny pozemok, ale v\u0161etky pozemky tvoriace takzvan\u00fa \u201espolo\u010dn\u00fa nehnute\u013enos\u0165.\u201c To znamen\u00e1, \u017ee urb\u00e1r s\u00edce tvoria viacer\u00e9 pozemky (nemusia susedi\u0165), no nemo\u017eno s nimi naklada\u0165 samostatne, maj\u00fa teda spolo\u010dn\u00fd pr\u00e1vny re\u017eim. Urb\u00e1rnik (vlastn\u00edk podielu na urb\u00e1rskej p\u00f4de) nem\u00f4\u017ee preda\u0165 svoj podiel k jedn\u00e9mu pozemku, ale m\u00f4\u017ee previes\u0165 podiel na \u201espolo\u010dnej nehnute\u013enosti\u201c, teda na v\u0161etk\u00fdch pozemkoch tvoriaci urb\u00e1r. Z tohto h\u013eadiska sa hovor\u00ed o nedelite\u013enosti urb\u00e1ru, ktor\u00e1 je ukotven\u00e1 aj v z\u00e1kone \u010d. 97\/2013 Z. z. o pozemkov\u00fdch spolo\u010denstv\u00e1ch (\u00a7 8 ods. 1). V katastri nehnute\u013enosti sa t\u00e1to nedelite\u013enos\u0165 prejavuje t\u00fdm, \u017ee na v\u0161etk\u00fdch \u201eurb\u00e1rskych\u201c listoch vlastn\u00edctva m\u00e1 ka\u017ed\u00fd spoluvlastn\u00edk rovnak\u00fd podiel.
Ka\u017ed\u00fd urb\u00e1rnik (spoluvlastn\u00edk spolo\u010dnej nehnute\u013enosti) je automaticky \u010dlenom pozemkov\u00e9ho spolo\u010denstva.
Register pozemkov\u00fdch spolo\u010denstiev vedie obvodn\u00fd lesn\u00fd \u00farad.<\/p>\n
Urb\u00e1r v Tepli\u010danoch<\/p>\n
Pod\u013ea cenzusu \u2013 s\u00fapisu z roku 1828 mala oblas\u0165 (\u017eupa) Saros (\u0160ari\u0161) 556 obc\u00ed. Do tejto oblasti patrili Tepli\u010dany (uv\u00e1dzan\u00e9 aj ma\u010farsky Tapolcsany), Mal\u00e1 Vieska (Kis-falu), Kosto\u013eany nad Horn\u00e1dom (Szent-Istvany), Soko\u013e(Szokolya).<\/p>\n
Z dostupn\u00fdch dokumentov vypl\u00fdva, \u017ee urb\u00e1r v Tepli\u010danoch bol rozdelen\u00fd medzi 32 usadlost\u00ed, \u010di\u017ee mal p\u00f4vodne 32 podielov. Postupn\u00fdm delen\u00edm pri dedi\u010dsk\u00fdch konaniach vznikol dne\u0161n\u00fd stav so 4896 z\u00e1kladn\u00fdmi podielmi v Urb\u00e1re a 161 280 z\u00e1kladn\u00fdmi podielmi v Panskom lese. Hovor\u00edme o z\u00e1kladn\u00fdch podieloch, preto\u017ee s\u00fastavn\u00fdm droben\u00edm pri dedi\u010dsk\u00fdch konaniach v s\u00fa\u010dasnosti doch\u00e1dza k tomu, \u017ee s\u00fa tak\u00ed podielnici, \u010do maj\u00fa menej ako 0,1\u00a0 z\u00e1kladn\u00e9ho podielu.
Rozhodnut\u00edm V\u00fdchodoslovensk\u00e9ho krajsk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdboru v Ko\u0161iciach v roku 1986 do\u0161lo k od\u010dleneniu \u010dasti katastr\u00e1lneho \u00fazemia Tepli\u010dany k mestu Ko\u0161ice, tak\u017ee spolo\u010dn\u00e9 nehnute\u013enosti Pansk\u00e9ho lesa a Urb\u00e1ru Tepli\u010dany s\u00fa dnes rozdelen\u00e9 v troch katastr\u00e1lnych \u00fazemiach.
Spolo\u010dn\u00e9 nehnute\u013enosti P\u00e1nskeho lesa s\u00fa zaevidovan\u00e9 na dvoch listoch vlastn\u00edctva v katastr\u00e1lnom \u00fazem\u00ed Teli\u010dany, dvoch listoch vlastn\u00edctva v katastr\u00e1lnom \u00fazem\u00ed \u0164ahanovce \u2013 obec a jednom liste vlastn\u00edctva v katastr\u00e1lnom \u00fazem\u00ed \u0164ahanovce \u2013 s\u00eddlisko. Zvl\u00e1\u0161tne postavenie m\u00e1 lokalita Dzel s 32 listami vlastn\u00edctva (ka\u017ed\u00fd LV samostatne pre p\u00f4vodn\u00fa rodinu) a 2 LV spolo\u010dne pre t\u00fdch 32 rod\u00edn v katastr\u00e1lnom \u00fazem\u00ed \u0164ahanovce \u2013 s\u00eddlisko a 10 LV v katastr\u00e1lnom \u00fazem\u00ed \u0164ahanovce \u2013 obec (zasahovanie niektor\u00fdch pozemkov z katastra\u00a0 \u0164ahanovce \u2013 s\u00eddlisko). Dzel patr\u00ed k Pansk\u00e9mu lesu.
Spolo\u010dn\u00e9 nehnute\u013enosti Urb\u00e1ru s\u00fa zaevidovan\u00e9 na deviatich listoch vlastn\u00edctva v katastr\u00e1lnom \u00fazem\u00ed Teli\u010dany a troch listoch vlastn\u00edctva v katastr\u00e1lnom \u00fazem\u00ed \u0164ahanovce \u2013 obec.<\/p>\n
\u00a0<\/p>\n\n\n
V\u00a0obecnej kronike obce Tepli\u010dany, ktor\u00e1 je veden\u00e1 od r. 1933 vtedaj\u0161\u00ed kronik\u00e1r p. J\u00falius Dadej v\u00a0z\u00e1pise z\u00a0roku 1942 uviedol: Ro\u013en\u00edci obce Tepli\u010dany do toho po\u010d\u00edtaj\u00fac i\u00a0urb\u00e1rov maj\u00fa i\u00a0listnat\u00fd les (dubov\u00fd) no n\u00e1jdu sa i\u00a0buky, hraby. V\u00a0zimnom \u010dase sa les \u010dist\u00ed a kon\u00e1re sa pred\u00e1vaj\u00fa na k\u00f4pky. Ob\u010das pred\u00e1vaj\u00fa dubov\u00fa gu\u013eatinu, no oby\u010dajne ka\u017edoro\u010dne ro\u013en\u00edci si ist\u00fd \u00fasek lesa vy\u010distia a\u00a0nar\u00fabu si siahovinu. Rozloha lesa: k\u00fapny les 247 kj, les urb\u00e1rsky 40 kj, v\u00a0budim\u00edrskom chot\u00e1ri 15 kj. Rozloha or\u00e1\u010diny sa odhaduje na 498 kj. Rozlohu lesov a\u00a0pozemkov udal miestny urb\u00e1rsky predseda \u0160tefan Horensk\u00fd asi 59 ro\u010dn\u00fd ro\u013en\u00edk. <\/em>V\u00a0roku 1943 spom\u00ednan\u00fd kronik\u00e1r zap\u00edsal: Tepli\u010dansk\u00ed ro\u013en\u00edci maj\u00fa i\u00a0les, ktor\u00fd je rozdelen\u00fd na 32 \u010diastky. Spr\u00e1vu lesa vedie zdru\u017eenie miestnych ro\u013en\u00edkov \u00da\u010d. spol. les Mi\u017e\u00e1k a\u00a0spol. Tepli\u010dany. \u00da\u010dastin\u00e1ri v\u00e4\u010d\u0161inou sami spotrebuj\u00fa palivov\u00e9 dubov\u00e9 drevo a\u00a0na predaj v\u0161eobecne maj\u00fa menej. Urb\u00e1rska spolo\u010dnos\u0165 v\u00a0Tepli\u010danoch pod veden\u00edm \u0160tefana Horensk\u00e9ho m\u00e1 80 \u010dlenov. Zalo\u017een\u00e1 bola pod\u013ea \u00fadaja spom\u00ednan\u00e9ho predsedu r. 1848.<\/em><\/p>\n\n\n\n Najnov\u0161ia hist\u00f3ria po roku 1989.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea z\u00edskan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed Ing. J\u00e1n Su\u010dko spolu s Jurajom Bab\u010d\u00e1kom zostavovali zoznam vlastn\u00edkov P\u00e1nskeho lesa a Vladim\u00edr Kom\u00e1r s\u00fastre\u010foval podklady pre zoznam vlastn\u00edkov Urb\u00e1ru.<\/p>\n\n\n\n Opr\u00e1vnen\u00e9 osoby sa zi\u0161li na ustanovuj\u00facom zhroma\u017eden\u00ed d\u0148a 12. febru\u00e1ra 1993, zvolili pr\u00edpravn\u00fd v\u00fdbor, schv\u00e1lili n\u00e1zov a stanovy spolo\u010denstva a ur\u010dili \u0161tatut\u00e1rnych z\u00e1stupcov. Tieto prv\u00e9 stanovy podp\u00edsal Ing. J\u00e1n Su\u010dko a boli zaregistrovan\u00e9 na ministerstve vn\u00fatra Slovenskej republiky d\u0148a 26. apr\u00edla 1993.<\/p>\n\n\n\n P\u00e1nsky les preberali od \u0160t\u00e1tnych lesov Ing. J\u00e1n Su\u010dko a Jaroslav Tr\u00e9fa. Urb\u00e1r preberali od JRD Vladim\u00edr Kom\u00e1r a Ing. Imrich Tresa.<\/p>\n\n\n\n \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 P\u00e1nsky les v\u00a0rokoch 1996 \u2013 2000 riadili: v\u00fdbor Juraj Bab\u010d\u00e1k – predseda, Jozef Ondira -podpredseda, Verona Sas\u00e1kov\u00e1 \u2013 pokladn\u00ed\u010dka, \u010dlenovia \u0160tefan Eperje\u0161i, Imrich \u010corba. Predsedom dozornej rady bol J\u00e1n Bab\u010d\u00e1k, \u010dlenmi M\u00e1ria Z\u00e1humensk\u00e1, Ladislav \u010corba. \u00a0\u00a0\u00a0Predsedom v\u00fdboru Urb\u00e1ru od r. 1996 bol Ing. Imrich Tresa, podpredsedn\u00ed\u010dkou Verona Sas\u00e1kov\u00e1, \u010dlenom \u00a0Imrich \u010corba. Predsedom dozornej rady bol Vladim\u00edr Kom\u00e1r, \u010dlenmi J\u00e1n Linkner, J\u00e1n Bab\u010d\u00e1k. Od r. 1997 do r.2000 viedol Urb\u00e1r predseda J\u00e1n Juh\u00e1s, hospod\u00e1rom bol Stanislav Tr\u00e9fa, \u010dlenom Imrich \u010corba. Predsedom dozornej rady bol Vladim\u00edr Kom\u00e1r, \u010dlenmi J\u00e1n Linkner, J\u00e1n Bab\u010d\u00e1k.<\/p>\n\n\n\n P\u00e1nsky les a Urb\u00e1r sa v r. 2000 spojili do jedn\u00e9ho spolo\u010denstva. Predsedom v\u00fdboru v rokoch 2000 \u2013 2005 bol J\u00e1n Juh\u00e1s, podpredsedom Mgr. J\u00e1n Bozog\u00e1\u0148, \u010dlenovia Milan Maz\u00e1k, J\u00e1n Kakalej\u010d\u00edk, Andrej Angu\u0161. Dozorn\u00fa radu tvorili Jozef Ondira, J\u00e1n Bab\u010d\u00e1k, Stanislav Tr\u00e9fa.<\/p>\n\n\n\n \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Zlo\u017eenie v\u00fdboru v\u00a0rokoch 2005 \u2013 2010: Milan Maz\u00e1k – predseda, \u010dlenovia Mgr. J\u00e1n Bozog\u00e1\u0148, Ing. Anton Kr\u00e1lik, Jozef Horensk\u00fd, Ondrej Horensk\u00fd. Dozorn\u00fa radu tvorili Du\u0161an Ivan\u010din – predseda, Stanislav Tr\u00e9fa, M\u00e1ria Dorkov\u00e1. \u00da\u010dtovn\u00fa agendu Pozemkov\u00e9ho spolo\u010denstva P\u00e1nsky les a\u00a0Urb\u00e1r Tepli\u010dany vedie Ing. Eva Bozog\u00e1\u0148ov\u00e1. \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Valn\u00e9 zhroma\u017edenie v\u00a0r. 2010 potvrdilo vo vo\u013eb\u00e1ch v\u00fdbor a\u00a0dozorn\u00fa radu \u00a0v\u00a0tom istom zlo\u017een\u00ed. V\u00a0r. 2011 zomrel predseda dozornej rady Du\u0161an Ivan\u010din a\u00a0\u010dlen v\u00fdboru Jozef Horensk\u00fd. Zasadnutie zhroma\u017edenia v roku 2015 zvolilo v\u00fdbor v zlo\u017een\u00ed Ing. Anton Kr\u00e1lik – predseda, \u010dlenovia Mgr. J\u00e1n Bozog\u00e1\u0148, Milan Maz\u00e1k, Stanislav Tr\u00e9fa, Vladim\u00edr Gazd\u00edk, dozorn\u00fa radu Andrej Mi\u017e\u00e1k – predseda, Vladim\u00edr Kom\u00e1r, M\u00e1ria Angu\u0161ov\u00e1. \u00da\u010dtovn\u00fa agendu viedla na\u010falej Ing. Eva Bozog\u00e1\u0148ov\u00e1, ktor\u00fa od augusta 2018 nahradila M\u00e1ria Fe\u010d\u00edkov\u00e1. V roku 2020 pre pand\u00e9miu covid 19 sa zasadnutie zhroma\u017edenia konalo kore\u0161ponden\u010dne, do v\u00fdboru boli zvolen\u00ed Ing. Anton Kr\u00e1lik \u2013 predseda, \u010dlenovia Ing. \u0160tefan Eperje\u0161i, CSc. Milan Maz\u00e1k, Stanislav Tr\u00e9fa, Vladim\u00edr Gazd\u00edk, dozorn\u00fa radu Andrej Mi\u017e\u00e1k \u2013 predseda, Marek Hre\u0161\u010d\u00e1k, Slavom\u00edr Bab\u010d\u00e1k, ktor\u00e1 bola v\u00a0roku 2021 odvolan\u00e1 a\u00a0zvolen\u00e1 nov\u00e1 v\u00a0zlo\u017een\u00ed JUDr. Filip Ga\u013ea \u2013 predseda, M\u00e1ria \u010eur\u010f\u00e1kov\u00e1, Ing. Jozef Marko. V\u00a0roku 2022 zomrel dlhoro\u010dn\u00fd \u010dlen v\u00fdboru a\u00a0jeho desa\u0165ro\u010dn\u00fd predseda Milan Maz\u00e1k, na jeho miesto nast\u00fapil n\u00e1hradn\u00edk Michal Mi\u017e\u00e1k. Vo\u013eby v\u00fdboru v roku 2025 sa konali 22.j\u00fana. Ing. Anton Kr\u00e1lik u\u017e nekandidoval, predsedom sa stal Ing. \u0160tefan Eperje\u0161i, \u010dlenmi Stanislav Tr\u00e9fa, Vladim\u00edr Gazd\u00edk, Michal Mi\u017e\u00e1k a\u00a0Marek \u010corba. Odborn\u00fdm lesn\u00fdm hospod\u00e1rom je od r. 2010 Ing. Ev\u017een \u0160tuber.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Urb\u00e1re patria u n\u00e1s k najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm prame\u0148om hospod\u00e1rskych dej\u00edn 17.- 18. storo\u010dia. Roz\u0161\u00edrenie urb\u00e1rov u n\u00e1s m\u00f4\u017eeme kl\u00e1s\u0165 do polovice 16. storo\u010dia, urb\u00e1r spred roku 1526 je ve\u013ekou zriedkavos\u0165ou. Samotn\u00e9 slovo urb\u00e1r je nemeck\u00e9ho p\u00f4vodu, vyjadrovalo v\u00fd\u0165a\u017eok, alebo d\u00f4chodok, naj\u010dastej\u0161ie sa pou\u017e\u00edvalo v ban\u00edctve.Prv\u00e9 stredovek\u00e9 urb\u00e1re vznikali zv\u00e4\u010d\u0161a na cirkevn\u00fdch majetkoch. Za predchodcov urb\u00e1rov sa pova\u017euj\u00fa tzv. Libri traditionum, do ktor\u00fdch sa zaznamen\u00e1vali majetky. Tradi\u010dn\u00e9 knihy sa menili na knihy poplatn\u00edkov, z ktor\u00fdch sa vyvinuli urb\u00e1re. Urb\u00e1r sa d\u00e1 vo\u013ene…<\/p>\n