Urbáre patria u nás k najdôležitejším prameňom hospodárskych dejín 17.- 18. storočia. Rozšírenie urbárov u nás môžeme klásť do polovice 16. storočia, urbár spred roku 1526 je veľkou zriedkavosťou. Samotné slovo urbár je nemeckého pôvodu, vyjadrovalo výťažok, alebo dôchodok, najčastejšie sa používalo v baníctve.
Prvé stredoveké urbáre vznikali zväčša na cirkevných majetkoch. Za predchodcov urbárov sa považujú tzv. Libri traditionum, do ktorých sa zaznamenávali majetky. Tradičné knihy sa menili na knihy poplatníkov, z ktorých sa vyvinuli urbáre. Urbár sa dá voľne preložiť ako mestská pozemková kniha zaznamenávajúca poddanskú pôdu, ktorej vlastníkom je zemepán a držiteľom urbárny sedliak. Inými slovami je to teda súpis celkovej poddanskej pôdy a stanovenie povinnosti poddaných voči zemepánovi. Okrem obhospodarovania pôdy musel poddaný zemepánovi ročne odvádzať 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, holbu masla, 6 funtov konopného plátna, 30 poddaných spolu 1 teľa a za 4 usadlosti poskytnúť jednu dlhú furmanku (4 dni). V tomto kontexte ide o organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny. Urbarialista-urbárnik je člen urbárskeho spoločenstva.
Mária Terézia a jej syn Jozef II. prijímali za účelom hospodárskej rekonštrukcie a modernizácie množstvo nariadení a opatrení. Aby zamedzili ďalšiemu svojvoľnému zvyšovaniu urbárskych povinností poddaných – nevoľníkov začala Mária Terézia s novou právnou úpravou pomerov a v celokrajinskom meradle určila poddanské povinnosti. Takto sa  upravili vzťahy medzi zemepánmi a poddanými. Išlo o tzv. Tereziánsku urbársku reguláciu,  ktorá začala vydaním urbárskeho patentu v roku 1767 a skončila sa v rokoch 1770-1772  zavedením celokrajinského urbára.
Táto reforma síce určila maximálne hranice dávok a povinností poddaným, no nijako nenarušila feudálne vlastníctvo pôdy a nezrušila ani nevoľníctvo.
Aj Jozef II. pokračoval v agrárnej reforme svojej matky a v roku 1785 zrušil v Uhorsku nevoľníctvo. V českých krajinách sa mu to podarilo už v roku 1781.  Zaniklo týmto patentom večné pripútanie roľníka k pôde, priznala sa osobná sloboda i právo voľne nakladať s hnuteľným majetkom. Rozhodnutím – patentom zo dňa 20.4.1785 vzniklo nové katastrálne rozdelenie chotárov a podarilo sa ho v Uhorsku dokončiť za 4 roky.
Podstatné bolo, že urbárska – poddanská   pôda zachytená v urbári sa po zrušení poddanstva v roku 1848 stala podkladom pre jej prechod do súkromného vlastníctva poddaných, ktorí na nej pracovali.
Pokiaľ ide o pozemky lesov a pasienok, tieto sa mohli kupovať len ako celok a tak nebolo možné tieto pozemky rozdeliť. Rozparcelovanie pozemkov sa vykonávalo na základe losovania majiteľov. Neskôr sa na základe Zákona čl.X/1913 vytvorili urbárske a pasienkové spoločnosti, ktoré mali aj vplyv na vývoj katastrálnych území.
Urbárske spoločnosti zanikali postupne podľa zákona SNR č. 81/1949 prevzatím pasienok do vlastníctva JRD, ktoré vznikali od 15.3.1949 do 1.10.1959, kedy začal platiť zákon č.49/1959 (kolektivizácia). Pasienky zo spoločného lesa, ktoré spolu s lesným majetkom upravoval Zákon čl.XIX/1898 neprešli do JRD podľa zákona SNR č. 81/1949, ale zostali majetkom urbárskej spoločnosti.
V roku 1958 na základe zákona č. 2/58 Zb. bol majetok lesa a lesných pasienkov odovzdaný štátu, konkrétne Krajskej správe lesov.

Pozemkové spoločenstvá po roku 1989

Urbárom sa v bežnej reči rozumie súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jednej obce a sú v spoluvlastníctve urbárnikov, teda osôb združených v pozemkovom spoločenstve. Urbárska pôda sa nachádza zväčša v extraviláne a ide spravidla o pasienky a lesy, ktoré v minulosti slúžili obyvateľom dediny.

Z právneho hľadiska ide o osobitný druh podielového spoluvlastníctva. Zvláštnosť tohto druhu spoluvlastníctva spočíva v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace takzvanú „spoločnú nehnuteľnosť.“ To znamená, že urbár síce tvoria viaceré pozemky (nemusia susediť), no nemožno s nimi nakladať samostatne, majú teda spoločný právny režim. Urbárnik (vlastník podielu na urbárskej pôde) nemôže predať svoj podiel k jednému pozemku, ale môže previesť podiel na „spoločnej nehnuteľnosti“, teda na všetkých pozemkoch tvoriaci urbár. Z tohto hľadiska sa hovorí o nedeliteľnosti urbáru, ktorá je ukotvená aj v zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (§ 8 ods. 1). V katastri nehnuteľnosti sa táto nedeliteľnosť prejavuje tým, že na všetkých „urbárskych“ listoch vlastníctva má každý spoluvlastník rovnaký podiel.
Každý urbárnik (spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti) je automaticky členom pozemkového spoločenstva.
Register pozemkových spoločenstiev vedie obvodný lesný úrad.

Urbár v Tepličanoch

Podľa cenzusu – súpisu z roku 1828 mala oblasť (župa) Saros (Šariš) 556 obcí. Do tejto oblasti patrili Tepličany (uvádzané aj maďarsky Tapolcsany), Malá Vieska (Kis-falu), Kostoľany nad Hornádom (Szent-Istvany), Sokoľ(Szokolya).

Z dostupných dokumentov vyplýva, že urbár v Tepličanoch bol rozdelený medzi 32 usadlostí, čiže mal pôvodne 32 podielov. Postupným delením pri dedičských konaniach vznikol dnešný stav so 4896 základnými podielmi v Urbáre a 161 280 základnými podielmi v Panskom lese. Hovoríme o základných podieloch, pretože sústavným drobením pri dedičských konaniach v súčasnosti dochádza k tomu, že sú takí podielnici, čo majú menej ako 0,1  základného podielu.
Rozhodnutím Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach v roku 1986 došlo k odčleneniu časti katastrálneho územia Tepličany k mestu Košice, takže spoločné nehnuteľnosti Panského lesa a Urbáru Tepličany sú dnes rozdelené v troch katastrálnych územiach.
Spoločné nehnuteľnosti Pánskeho lesa sú zaevidované na dvoch listoch vlastníctva v katastrálnom území Teličany, dvoch listoch vlastníctva v katastrálnom území Ťahanovce – obec a jednom liste vlastníctva v katastrálnom území Ťahanovce – sídlisko. Zvláštne postavenie má lokalita Dzel s 32 listami vlastníctva (každý LV samostatne pre pôvodnú rodinu) a 2 LV spoločne pre tých 32 rodín v katastrálnom území Ťahanovce – sídlisko a 10 LV v katastrálnom území Ťahanovce – obec (zasahovanie niektorých pozemkov z katastra  Ťahanovce – sídlisko). Dzel patrí k Panskému lesu.
Spoločné nehnuteľnosti Urbáru sú zaevidované na deviatich listoch vlastníctva v katastrálnom území Teličany a troch listoch vlastníctva v katastrálnom území Ťahanovce – obec.

 

V obecnej kronike obce Tepličany, ktorá je vedená od r. 1933 vtedajší kronikár p. Július Dadej v zápise z roku 1942 uviedol: Roľníci obce Tepličany do toho počítajúc i urbárov majú i listnatý les (dubový) no nájdu sa i buky, hraby. V zimnom čase sa les čistí a konáre sa predávajú na kôpky. Občas predávajú dubovú guľatinu, no obyčajne každoročne roľníci si istý úsek lesa vyčistia a narúbu si siahovinu. Rozloha lesa: kúpny les 247 kj, les urbársky 40 kj, v budimírskom chotári 15 kj. Rozloha oráčiny sa odhaduje na 498 kj. Rozlohu lesov a pozemkov udal miestny urbársky predseda Štefan Horenský asi 59 ročný roľník. V roku 1943 spomínaný kronikár zapísal: Tepličanskí roľníci majú i les, ktorý je rozdelený na 32 čiastky. Správu lesa vedie združenie miestnych roľníkov Úč. spol. les Mižák a spol. Tepličany. Účastinári väčšinou sami spotrebujú palivové dubové drevo a na predaj všeobecne majú menej. Urbárska spoločnosť v Tepličanoch pod vedením Štefana Horenského má 80 členov. Založená bola podľa údaja spomínaného predsedu r. 1848.

Najnovšia história po roku 1989.

Podľa získaných informácií Ing. Ján Sučko spolu s Jurajom Babčákom zostavovali zoznam vlastníkov Pánskeho lesa a Vladimír Komár sústreďoval podklady pre zoznam vlastníkov Urbáru.

Oprávnené osoby sa zišli na ustanovujúcom zhromaždení dňa 12. februára 1993, zvolili prípravný výbor, schválili názov a stanovy spoločenstva a určili štatutárnych zástupcov. Tieto prvé stanovy podpísal Ing. Ján Sučko a boli zaregistrované na ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 26. apríla 1993.

     Pánsky les preberali od Štátnych lesov Ing. Ján Sučko a Jaroslav Tréfa. Urbár preberali od JRD Vladimír Komár a Ing. Imrich Tresa.

     Pánsky les v rokoch 1996 – 2000 riadili: výbor Juraj Babčák – predseda, Jozef Ondira -podpredseda, Verona Sasáková – pokladníčka, členovia Štefan Eperješi, Imrich Čorba. Predsedom dozornej rady bol Ján Babčák, členmi Mária Záhumenská, Ladislav Čorba.    Predsedom výboru Urbáru od r. 1996 bol Ing. Imrich Tresa, podpredsedníčkou Verona Sasáková, členom  Imrich Čorba. Predsedom dozornej rady bol Vladimír Komár, členmi Ján Linkner, Ján Babčák. Od r. 1997 do r.2000 viedol Urbár predseda Ján Juhás, hospodárom bol Stanislav Tréfa, členom Imrich Čorba. Predsedom dozornej rady bol Vladimír Komár, členmi Ján Linkner, Ján Babčák.

Pánsky les a Urbár sa v r. 2000 spojili do jedného spoločenstva. Predsedom výboru v rokoch 2000 – 2005 bol Ján Juhás, podpredsedom Mgr. Ján Bozogáň, členovia Milan Mazák, Ján Kakalejčík, Andrej Anguš. Dozornú radu tvorili Jozef Ondira, Ján Babčák, Stanislav Tréfa.

     Zloženie výboru v rokoch 2005 – 2010: Milan Mazák – predseda, členovia Mgr. Ján Bozogáň, Ing. Anton Králik, Jozef Horenský, Ondrej Horenský. Dozornú radu tvorili Dušan Ivančin – predseda, Stanislav Tréfa, Mária Dorková. Účtovnú agendu Pozemkového spoločenstva Pánsky les a Urbár Tepličany vedie Ing. Eva Bozogáňová.      Valné zhromaždenie v r. 2010 potvrdilo vo voľbách výbor a dozornú radu  v tom istom zložení. V r. 2011 zomrel predseda dozornej rady Dušan Ivančin a člen výboru Jozef Horenský. Zasadnutie zhromaždenia v roku 2015 zvolilo výbor v zložení Ing. Anton Králik – predseda, členovia Mgr. Ján Bozogáň, Milan Mazák, Stanislav Tréfa, Vladimír Gazdík, dozornú radu Andrej Mižák – predseda, Vladimír Komár, Mária Angušová. Účtovnú agendu viedla naďalej Ing. Eva Bozogáňová, ktorú od augusta 2018 nahradila Mária Fečíková. V roku 2020 pre pandémiu covid 19 sa zasadnutie zhromaždenia konalo korešpondenčne, do výboru boli zvolení Ing. Anton Králik – predseda, členovia Ing. Štefan Eperješi, CSc. Milan Mazák, Stanislav Tréfa, Vladimír Gazdík, dozornú radu Andrej Mižák – predseda, Marek Hreščák, Slavomír Babčák, ktorá bola v roku 2021 odvolaná a zvolená nová v zložení JUDr. Filip Gaľa – predseda, Mária Ďurďáková, Ing. Jozef Marko. V roku 2022 zomrel dlhoročný člen výboru a jeho desaťročný predseda Milan Mazák, na jeho miesto nastúpil náhradník Michal Mižák. Voľby výboru v roku 2025 sa konali 22.júna. Ing. Anton Králik už nekandidoval, predsedom sa stal Ing. Štefan Eperješi, členmi Stanislav Tréfa, Vladimír Gazdík, Michal Mižák a Marek Čorba. Odborným lesným hospodárom je od r. 2010 Ing. Evžen Štuber.